VÝZBROJ - ČERVENÁ ARMÁDA

Mosin-Nagant M91/30

Opakovacia puška Mosin-Nagant M91/30. Jedná sa o jednu z najznámejších verzií pušky typu Mosin. Model 91/30 je modernizovaným pokračovateľom pôvodnej verzie Mosin-Nagamt M1891. Tento model vznikol v tridsiatych rokoch a puška bola používaná v medzivojnovom období, počas Rusko-Fínskej vojny, celú druhú svetovú vojnu a aj v povojnovom období. Koncom tridsiatych rokov sa začala vyrábať kompaktnejšia verzia- karabína Mosin M38 a neskôr v roku 1944 aj karabína Mosin M44, tieto nahradili vo výrobe model 91/30, ten sa však používal naďalej, často ako zbraň pre ostreľovačov v kombinácii s puškohľadom. Experimentálnou úpravou zbraň prešla v roku 1943 kedy bol vyvinutý model 91/30/43 – verzia so zabudovaným bodákom (z tohto experimentu nakoniec vzišla karabína M44). Puška má fixnú nábojovú schránku s kapacitou 5 nábojov kalibru 7,62X54mm. Puška Mosin-Nagant 91/30 je známa svojou jednoduchosťou, spoľahlivosťou a odolnosťou voči znečisteniu. Zároveň je pre ňu typická presnosť a kvalitné spracovanie. Pušky Mosin boli základnou zbraňou sovietskej pechoty. Vyrábali sa od roku zavedenia jednotlivých modelov až do šesťdesiatych rokov, pričom bolo dokopy vyrobených úctyhodných 37 000 000 kusov.

Technické parametre:
Dĺžka – 1232mm
Dĺžka hlavne – 730mm
Hmotnosť – 4,05kg
Účinný dostrel – cca 800m
Kapacita schránky – 5 (7.62X54R)
Systém – opakovacia (ručne ovládaný záver)
Záver – uzamknutý pootočením, jedným ozubom

PPŠ-41

Samopal PPŠ-41 nazývaný Špagin, ktorého konštrukcia je veľmi jednoduchá a odolná, je známy svojou odolnosťou a spoľahlivosťou. Počas druhej svetovej vojny bol najpočetnejším samopalom v sovietskej armáde. Jednou z mála nevýhod tejto zbrane je pomerne ťažký a menej spoľahlivý bubnový zásobník, ktorý sa zložito nabíja, čo ale vyriešil príchod spoľahlivých a jednoduchých segmentových zásobníkov v neskorších fázach vojny. Tento samopal bol medzi vojakmi Červenej armády veľmi obľúbený a vyslúžil si prezývku „papaša“.

Nemenej obľúbený bol aj medzi vojakmi nemeckej armády, ktorý využili každú príležitosť aby sa ho zmocnili, v nemeckej armáde si samopal vyslúžil prezývku „Ivan“. Špagin sa vyrábal od konca roku 1940 a do konca vojny bolo vyrobených približne 5 000 000 kusov. Samopal používa odnímateľný zásobník s kapacitou 71 alebo 35 nábojov kalibru 7,62X25mm a má voliteľný režim streľby jednotlivo a dávkou.

Technické parametre:
Dĺžka – 828mm
Dĺžka hlavne – 265mm
Hmotnosť – 5,4kg
Účinný dostrel – cca 100m
Kapacita zásobníku – 71/ 35 (7.62X25)
Teoretická kadencia – cca 800výs./min.
Systém – energia spätného rázu
Záver – neuzamknutý, dynamický

PPŠ-43

História samopalu PPS-43 Sudajev je pomerne zaujímavá, vznikol ako núdzová zbraň v obliehanom meste Leningrad v roku 1942 pod označením PPS-42. Koncept bol natoľko úspešný, že po dodatočných úpravách dostal označenie PPS-43 a dostal sa do masovej výroby. Sudajev bol medzi sovietskymi vojakmi veľmi obľúbený, bol ľahší, jednoduchší a ešte spoľahlivejší než legendárny PPŠ-41. Sudajev sa tiež vyznačuje sklopnou opierkou(podobne ako MP 40). PPS-43 sa vyrábal od roku 1943 až konca vojny a potom v rôznych verziách aj v povojnovom období, pričom vyrobených bolo asi 2 000 000 kusov. Zbraň používa odnímateľný zásobník s kapacitou 35 nábojov kalibru 7,62X25mm.

Technické parametre:
Dĺžka – 820/ 615mm
Dĺžka hlavne – 243mm
Hmotnosť – 3,04kg
Účinný dostrel – cca 150m
Kapacita zásobníku – 35 (7.62X25)
Teoretická kadencia – cca 600výs./min.
Systém – energia spätného rázu
Záver – neuzamknutý, dynamický

DP-28

Ľahký pechotný guľomet DP28 vznikol ako modernizovaná verzia guľometu DP-27. Guľomet je typický svojím odnímateľným zásobníkom v tvare taniera s kapacitou 47 nábojov kalibru 7,62X54mm Tento guľomet nepatril k najlepším svojej doby, nakoľko jeho zásobníky boli nepraktické, náchylné na zaseknutie pričom ich nabíjanie bolo zdĺhavé a jeho palebná sila sa nemohla vyrovnať nemeckým náprotivkom. Na druhej strane guľomet vynikal svoju jednoduchosťou a relatívne dobrou ovládateľnosťou. 

 Nespornou výhodou tejto zbrane bola aj relatívne nízka výrobná cena spojená s jednoduchosťou, vďaka čomu bol guľomet veľmi vhodný na masovú výrobu. Vyrábal sa od roku 1928 do roku 1945, pričom vyrobených bolo približne 830 000 kusov.

Technické parametre:

Dĺžka – 1270mm
Dĺžka hlavne – 604mm
Hmotnosť – 9,12kg
Účinný dostrel – cca 800m
Kapacita zásobníku – 47 (7.62X54R)
Teoretická kadencia – cca 550výs./min.
Systém – odber tlakových plynov
Záver – uzamknutý dvoma západkami, dynamický

SVT-40

Samonabíjacia puška SVT-40 Puška vznikla ako výsledok dlhoročného vývoja, ktorý trval od tridsiatych rokov. Puška SVT-40 mala vo výzbroji úplne nahradiť pušky Mosin, čo sa však nikdy nepodarilo. Vyrábala sa od roku 1940 do roku 1945 a vyrobené boli necelé 2 000 000 kusov. Prekvapivo sa puška SVT-40 v sovietskej armáde používala len málo, bola však veľmi obľúbenou koristnou zbraňou nemeckých vojakov a bola na jej základe vyvinutá puška G43.

Puška SVT-40 bola na svoju dobu vyspelá, no citlivá na znečistenie a jej presnosť bola horšia ako u pušiek Mosin. Používa odnímateľný zásobník s kapacitou 10 nábojov kalibru 7,62X54mm.

Technické parametre:
Dĺžka – 1226mm
Dĺžka hlavne – 625mm
Hmotnosť – 3,85kg
Účinný dostrel – cca 550m
Kapacita zásobníku – 10 (7,62X54R)
Systém – odber tlakových plynov
Záver – uzamknutý zapadnutím do západky

SG-43 GORJUNOV

Guľomet SG-43 Gorjunov vznikol ako moderná náhrada za guľomet Maxim model 1910, ktorý bol zastaraný, zložitý, drahý a ťažký. Guľomet Gorjunov bol známy svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou, vyrábal sa vo viacerých verziách od roku 1943 až do neskorých šesťdesiatych rokov. Veľkým pokrokom oproti maximu bolo aj to, že Gorjunov je na rozdiel od svojho predchodcu vzduchom chladený a nevyžadoval objemný a ťažký vodný chladič.

Guľomet je zásobovaný nábojovým pásom a nábojmi kalibru 7,62X54mm. Gorjunov si po vzore svojho predchodcu ponechal staromódny podstavec na kolieskach a čelný štít.

Technické parametre:
Dĺžka – 1120mm
Dĺžka hlavne – 719mm
Hmotnosť – 13,6/ 40,4(s podstavcom)kg
Účinný dostrel – cca 800m
Teoretická kadencia – cca 700výs./min.
Systém – odber tlakových plynov
Záver – uzamknutý

TT33 Tokarev

Pištoľ TT33 Tokarev je zjednodušenou verziou pôvodnej TT30. Konštrukčne je pištoľ odvodená od amerického modelu Colt 1911 a Browning 1900, pričom TT33 je oproti svojmu vzoru značne zjednodušená a chýbajú jej mnohé bezpečnostné prvky. Pištoľ TT33 bola oveľa lepšia než jej predchodca – revolver, no rozhodne nepatrí k najlepším pištoliam svojej doby. Od roku 1933 do roku 1945 sa vyrobilo približne 2 000 000 kusov. Zbraň bola známa svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou. Zbraň má jednočinnú spúšť, to znamená že pred prvým výstrelom musí byť kladivo ručne natiahnuté (podobne ako pri revolveri) alebo je kladivo natiahnuté pohybom záveru dozadu. Zaujímavosťou je že TT33 má celý spúšťový mechanizmus spojený do jedného odnímateľného celku, čo veľmi uľahčovalo poľné opravy. Pištoľ používa odnímateľný zásobník s kapacitou 8 nábojov kalibru 7,62X25 a jej celková hmotnosť je 850 gramov.

Technické parametre:
Dĺžka – 196mm
Dĺžka hlavne – 116mm
Hmotnosť – 0,85kg
Účinný dostrel – cca 50m
Kapacita zásobníku – 8 (7.62X25)
Systém – energia spätného rázu
Záver – uzamknutý, odomykaní záklzom a poklesom hlavne